Optimus Template

Odvoz dreva z vihorlatských dolín k párnym pílam a normalizovaným železniciam sa začal na prelome 19. a 20. storočia riešiť budovaním úzkokoľajných lesných železníc.

Tento nový spôsob dopravy dreva si v oblasti Vihorlatských vrchov osvojili predovšetkým súkromní vlastníci lesov, resp. firmy, ktoré si zakúpili väčšie množstvo dreva od majiteľov  lesa.

Za najstaršiu sa všeobecne považuje lesná úzkokoľajka v Hlivištiach, no jej existencia v druhej polovici 19. storočia (rok 1866!) nie je ničím podložená a je nereálne, aby v uvedenom roku existovala.

Ak by bol správny údaj o výstavbe lesnej úzkokoľajky z Remetských Hámrov na Morské oko - rok 1894 - tak môžeme túto lesnú úzkokoľajku považovať za najstaršiu a rozvoj budovania úzkokoľajok vo Vihorlatských vrchoch prisúdiť grófskej rodine Karolyovcov.

Podľa iných údajov bola táto trať postavená až v roku 1906. V tom prípade najstaršou lesnou slovenskou úzkokoľajkou by bola lesná úzkokoľajka, ktorá začínala na území dnešnej Ukrajiny v Užhorode a končila na Slovensku pod vrchom Popričný nad obcou Priekopa. Presný rok jej výstavby nepoznáme, no v roku 1904 mala už dĺžku 17,9 km. Práve v doline Uhu v ukrajinskej časti Vihorlatských hôr  boli vybudované najstaršie vihorlatské úzkokoľajky.