Pešia turistika

Územie regiónu Vihorlat s rozsiahlym pohorím Vihorlatské vrchy (skrátene Vihorlat) sa rozprestiera v okresoch Sobrance, Michalovce, Humenné a Snina.
Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov.
Vihorlatské  vrchy sú najvýchodnejšie slovenské sopečné pohorie patriace do Vihorlatsko-gutinskej oblasti Východných Karpát. Členia sa na podcelky: Humenské vrchy s najvyšším vrchom Krivoštianka (549 m n. m.), centrálna časť Vihorlat s dominantným vrchom Vihorlat (1075,5 m n. m.) a Popriečny, v ktorom sa vyníma na hranici s Ukrajinou Vetrová skala (1024,5 m n. m.), najvyšší vrch okresu Sobrance. Husto zalesnený hrebeň Popriečny tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Dominantnú horninu Vihorlatu tvorí andezit. Lávové prúdy na mnohých miestach vystupujú na povrch a vytvárajú skalné bralá. Najväčší a najkrajší z nich je Sninský kameň (1006 m n.m.).
Vihorlat leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry. Okrem horských a teplomilných rastlinných spoločenstiev sa tu vyskytujú aj ojedinelé balkánsko-východokarpatské druhy. Symbolom Vihorlatu je rastlina telekia ozdobná (telekia speciosa).

CHKO Vihorlat bola vyhlásená v roku 1973 a v súčasnosti, po úprave hraníc v roku 1999 má výmeru 17 485 ha.
Územie je významné najmä z hľadiska vodohospodárskeho a lesohospodárskeho.
Je hlavným zdrojom a zásobárňou vody pre značnú časť východného Slovenska.
V posledných rokoch sa do popredia dostáva aj rozvoj cestovného ruchu a oblasť sa stáva stále vyhľadávanejším miestom oddychu a rekreácie. Vihorlatské vrchy navštívi ročne viac ako 60 tisíc turistov, k čomu nesporne prispieva aj blízkosť Zemplínskej šíravy.

Návštevníci CHKO môžu využívať náučné chodníky, na ktorých sa môžu podrobnejšie oboznámiť s prírodnými podmienkami a dozvedieť sa mnohé zaujímavosti o jednotlivých lokalitách.